Dedo, dedko, dedusko, dedulo, deduliatko (to pre dievcata ;), Dedusinko, dede, Ded0 (pre T0P0L0G0W), dedek, ded, dedik, dedisko, Dedo_ (ked je split), dedusok. Volaju ma aj dedecku hribecku (Skippynka a Jerry0), dedecku hrobecku (Skipa!), dedecku ctverecku (?), dedku, geriatricky kriminalny element (no ale fuj, DonCarnaz!), geriatricky zazrak, starec, dochodca. Niektori ludia mi dokonca vykaju.
Nie kazdy ma vsak vola Dedo. Najdu sa aj podivini, ktori pouzivaju moje oficialne oznacenie. Uvediem ho tu teraz v plnom zneni tak, ako ho mam napisane v obcianskom preukaze v kolonke "realname": Martin C~ernic~ka. Ano, aj s tymi makcenmi. (Ach, ako zavidim ludom typu Ivan Noris! :)
Dedo sa narodil leta Pana tisiceho sedemstostyridsiateho siesteho. Presny datum sa v historickych pramenoch nezachoval. Raz darmo, je to predsa len davno. Pamatam sa len, ze to bol rok, ako kazdy iny po nom. Kravy ticho rastli na lukach a trava sa na nich pokojne popasala......ale to uz je ina rozpravka a na rozpravky je tu VIX.
Ten obrazok vlavo hore, ano, presne ten!, to je fotka z oktobra 1995 a pouzil som ju na maturitnych oznameniach. Nie je velmi vydarena, pretoze skryva niektore moje typicke znaky, napriklad rychlu chodzu alebo siroky usmev.
Ked su tu obrazky, snad nezazijes az taky sok, ked ma prvykrat uvidis nazivo. Ale rozdiel medzi tvojou predstavou a skutocnostou urcite nebude az taky velky, aj ked vyzeram na svoju prezyvku pomerne mlado. Hm, prezyvku. Dedo vlastne ani nie je prezyvka. Dedo je osobnost, ktora utlaca Martina ;) a nedovoli sa mu ukazat na svetle sveta. Badam iste rozdiely v povahe tychto dvoch ludi, ale kedze toho druheho aj tak nikto nepozna....
Vesmirne dianie pre mna nezacalo Velkym Treskom, ani Velkym Upazenim, ale narodenim. Pochadzam z Trencina. Je to pomerne pekne, zelene mesto s naaaadhernym hradom. Odporucam vyslapat si vsetkych milion schodikov az nahor. Ten vyhlad fakt stoji za to (som fanatikom vyhladov). No, nechal som sa uniest...
Potom mam okno asi 5 rokov, potom si nieco pamatam a mam aj fotky zo zakladnej skoly. Gympel ma velmi bavil. Ved co moze byt lepsie, nez spusta volneho casu a skola, ktora pocka? ;) Nikdy som studium nebral prilis vazne, ako ostatne maloco. Vzdy som sa snazil skor rozvijat svoje zaujmy, nez sediet nad knihami. Obcas som si takto dokazal pekne zavarit...
Na zakladnej skole to bolo vystrihovanie modelov z ABC, ktore mi sestra potom takmer vsetky znicila. (Ona bola totiz mladsia, nez vsetky tie papierove domceky a auticka.) Potom ma vsak chytili pocitace a od programovania ma neodradilo ani moje XT bez harddisku. Tazko povedat, ci som bol az taky dobry, ale skor z nedostatku inych ludi som sa v Centre elektroniky v Trencine stal najskor privilegovanou osobou ;) a potom som dva roky pedagogicky posobil na deti od 12 do 18 rokov v kruzkoch programovania. Popri tom som sa zblaznil do hudby a zacal hrat na klavir. Nasi mi dokonca kupili pianino (ja som chcel sice kridlo, ale upozornili ma, ze mame dvojizbovy byt...vlastne mali pravdu). Teraz, ked chodim na vysku, mam zufale malo casu a tak najma zavislacim na sieti a sem-tam precitam knihu. Na klaviri teraz hrava sestra, no nevyzera, ze by ju to velmi tesilo. :(
Zatial poslednym "uspechom" mojej kariery studenta je FEI STU. Spociatku som sice nezastaval nazor, ze je to skola mojich snov (a aj teraz este sem-tam zapochybujem), ale myslim, ze som si vybral spravne. Ani tak nejde o tie predmety, ktore su na kazdej skole rovnako neprijemne, ale o ludi, medzi ktorych som sa dostal. Okrem inych mam na mysli kolektiv CrAzY people. Taketo individua su nevysychajucim zdrojom dobrej nalady a optimizmu. Mam ich velmi rad, nemaju zabrany urobit si srandu z cohokolvek a pomohli zbavit sa par zabran aj mne. Okrem toho su to velmi dobri priatelia.
Ked vidim dnesnu mladez (rozumej ludi asi okolo 20 rokov ;), povazujem na tomto mieste za potrebne zdoraznit, ze nefajcim a nepijem. Aby som zaroven povedal plnu pravdu, ani nesportujem.... A este nepijem ani kavu, aby bolo jasne. ;-) Mozno to je dovodom, ze na mojej tvari niektore dni pretrvavaju mraky, lebo ked som nevyspaty, strasne ma bolieva hlava. Ospravedlnujem sa vsetkym, na ktorych som vtedy neprijemny.
Ako by som sam seba charakterizoval?
Som bezny student priemerneho vzrastu a podpriemernej fyzickej kondicie, traviaci velke mnozstvo casu v terminalkach skoly. Vecne sa skerim na vsetkych (ludi) okolo a som za kazdu srandu. Obcas aj sam prispejem. Som optimista, psychicky vyrovnany a nedostane ma pomalost decefa, ani nepriazen pocasia. Byvam strasne roztrzity a obcas na otazku "Pocuvas ma?" odpovedam "Nie." Hlavne za terminalom. Dokazem sa do seba ponorit velmi hlboko (a v lahodkach vyrazit dych predavacke otazkou "Dobry den. Prosim vas, lahodky mate?" ;). Alebo pri knihe ci pri hudbe. Skratka, vacsinu svojho casu travim mimo tohto sveta. Mozno si kupim walkman, ako mi odporucil Jerry, a zmiznem odtialto uplne.
Oblecenie, vlasy, jedlo
Tieto tri veci u mna, myslim, trochu suvisia, pretoze vo vsetkom sa uz prejavuje moj pokrocily vek a s tym suvisejuci konzervativizmus. ;-) Obliekam sa sice vcelku slusne, ale prilis jednotvarne. Nedokazem si na seba nieco kupit, ved ja mam problemy aj baterie zohnat, a tak chodim aj mesiac v tom istom a menim len ponozky (a par dalsich veci, ktore vsak nevidno). Vacsinou nosim modre rifle. Ako na potvoru mam dvoje, ktore vyzeraju uplne rovnako a tak este podporuju celkovy dojem. Oblubujem kosele, s dlhymi ci kratkymi rukavmi a myslim, ze prave tento kus oblecenia dodava mojej osobe tu klamlivu pecat serioznosti. V lete vacsinou pod tlakom teplot rifle a koselu nahradi nieco lahsie. Asi najlepsie sa vsak citim obleceny v niecom solidnom, velmi dobre znasam oblek (pozn. - to znamena sako, biela kosela, cierne nohavice, kravata ;-) a nevadia mi ani ustipacne poznamky, ze vraj to nie som ja. ;-)Vlasy na hlave si neupravujem, aj tak mi asi raz vypadaju, nebudem ich teda zbytocne provokovat vselijakym natahovanim alebo strapatenim. Pravda, jeden pokus som v minulosti urobil. No ked som tyzden nevedel pohnut s hniezdom, ktore pripominalo jadrovy vybuch, vzdal som to a teraz vlasy ponechavam ich vkusu dufajuc, ze ako sucast mojej osoby a osobnosti nepojdu proti mne.
S jedlom je to tazke. Ak mi nema kto varit, vacsinou striedam chlieb s maslom a rozky s maslom. ;-) Nie som velmi narocny, no napriek tomu jedlo pre mna nie je iba potravou. Kazde posedenie pri obede je pre mojich spolusediacich utrpenim, pretoze jem v priemere polovicnou rychlostou oproti ostatnym a dokazem vychutnavat aj vonu obycajneho rozka. ;-)
Co som uz dokazal?
Ked sa tak obzriem za seba, okrem dvoch web stranok a toho, ze sa mi uz podarilo rozosmiat par ludi, vcelku nic moc. Ale nezufam si preto. Ludia si davaju vsemozne vysoke ciele a potom, ked im to nevyjde, su nestastni. Ja mam jednoduchy zivotny ciel: Ak sa najde niekto, kto sa so mnou citi dobre, nezijem nadarmo. Postaci to na udrzanie dobrej nalady - a ostatne pride samo ;-)
Poviedky
A predsa mozno nieco viem... Dokazem pisat poviedky. Teraz nekecam, ludia to fakt citaju. ;-) Vacsinou som bez napadov, no tie vzacne chvile, ked sa mojou hlavou prezenie napad ci myslienka, som v strehu a nenecham si ho ujst. Ako sa to vlastne deje?Uz oddavna premyslam, ako vlastne vznikaju umelecke diela. Ako clovek najde myslienku alebo napad? Ako sa to vsetko zrodi v hlave autora? Aj ked som dlho hladel do Beethovenovych oci, ktore sa predo mnou vynaraju pri hlbani nad jeho dielami, nepodarilo sa mi na to prist. Ale mam pocit, ze viem, ako to funguje u mna. ;-)
Pripada mi, ze mozog cloveka je pri narodeni prazdna, cista forma, do ktorej sa odlievaju zazitky, precitane a pocute veci alebo myslienky. Ked citam knihu, mimovolne si zapamatavam niektore vety alebo slovne zvraty a zacinam ich neskor pouzivat. Teda hodia sa do mojej myslienkovej formy a potom zacnu tvorit to, comu ludia hovoria "typicka Dedova hlaska". S polutovanim konstatujem, ze len maloktora je mojim originalnym vytvorom. Tak teda styl, akym pisem, je tvoreny vsetkym tym, co som doteraz vstrebal a co zapadlo do schemy mojho myslenia.
Este tu zostava otazka "kam ten sialenec chodi na napady?" Nuz, ja beriem vsetku inspiraciu zo zivota. Niezeby som ho uprednostnoval, ale mna skratka nic originalne napadnut nedokaze. A tak, ako putujem v case a priestore smerom k zajtrajsku, stane sa, ze sa mi to vsetko v hlave nahromadi a kedze napady nezvyknu vyliezat usami, prejdu mi cez prsty a klavesnicu von. Medzi zaujimavym zazitkom a jeho premenou na poviedku uplynu casto tyzdne alebo mesiace, pocas ktorych si latku v hlave prehadzujem sem a tam, aby ziskala vlacnost a schopnost dalsej manipulacie. Ved nikto nepovedal, ze musim vsetko napisat presne tak, ako sa mi to prihodilo, ze? A ked sa nahodou zacnem zamyslat nad konkretnymi vetami, ktore v dielku pouzijem, zrazu sa vyroji zaplava slov, ktora musi vytiect von, ci uz sedim pri pocitaci alebo mam prave vtedy cviko. Skratka musim pisat. ;-)
Baby.....a ja
Snad najkrajsou zbierkou pismeniek na tuto temu, co poznam, je VIXovo deja-vu. Je to o mne? VIX sice tvrdi nieco ine, ale mam pocit, ze hej, aj ked ma vtedy este nepoznal. ;-)Preco? Tuto otazku si kladiem casto.
Na zakladnej a strednej skole celym mojim svetom boli pocitace a knihy, neskor hudba a hra na klavir. A tak, kym ostatni chalani objavovali svet tym krajsim smerom, ja som zistil, ze ked o niecom rozpravam, malokto mi rozumie a tak som zostaval vacsinou bokom ako posluchac. Vlastne nechapem, ako to pri mojej ukecanosti bolo mozne. Vtedy ma vsak okolie velmi nezaujimalo.Dnes sa ucim robit prve kroky, stale zakopavam - no zatial som sa vzdy dokazal opat postavit. ;-)
Co si o mne myslia ostatni?
Poziadal som niekolkych priatelov o ich nazor na vec a som zhrozeny tym, co napisali. Vacsinou su to polopravdy a zvelicenia, napriek tomu im vsak velmi dakujem za to, ze si o mne myslia to, co tam je.
Top nieco
Vzhladom na to, ze som do seba dokazal natlacit kus teorie okolo permutovanych vinuti silnoprudovych tocivych strojov na SVOCku za dva dni, zda sa, ze Dedo a kocka nie su navzajom celkom nekompatibilne utvary. Takze, moje kulturne zaluby v kocke:
Co dodat?
Ako tak pozeram na tuto stranku, vobec si sa nedozvedel, co znamena moja prezyvka a ako som k nej prisiel. ;-) Ak ta to stale trapi, tvoj problem mozeme vyriesit spolocne. ;)
