Walkman ~~~ Nastupil som do poloprazdneho vlaku. Tlaciac pred sebou spolovice zaplneny batoh, ktory sa zdal byt tazky iba mojim unavenym rukam, nasiel som prijatelne kupe. Odsunul som dvere. "Jesto tu miesto volne?" Par mladych ludi prikyvlo a tak som vstupil dnu. "Ale ja som nemyslel miesto na statie," namietol som s usmevom, pretoze na sedadlach sa povalovala batozina. Ked ju odstranili, zlozil som si kosti k oknu, mojmu oblubenemu miestu. Chvilku som prehrabaval zazitky z uplynutych tyzdnov stravenych v Brat islave a zacal som snivat. Toto vacsinou robim celu cestu a nenudim sa. Len nemam rad, ked ma vyrusia zo zamyslenia, lebo vzdy hodnu chvilu trva, kym pridem k sebe a este aj potom som dezorientovany. Prave teraz sa to stalo. Po chvili som zistil, ze moje myslienky prerusila vtierava hudba z walkmana mojho suseda. Pocul som len cinely a obcas vykrik, no to stacilo na to, aby som bol nuteny zaoberat sa zvukom. Mal to dost nahlas a tak som zacal sledovat, co je to vlastne za cloveka. Pritom som si na jeho ociach vsimol nieco zvlastne. Rytmicky sa vyduvali ako membrana reproduktorov pri disko hudbe. Je to tak, ten chalan pocuval nieco v tomto style. To, co sa mu tlacilo do usi, sa muselo nejakym sposobom dostavat cez lebecn u dutinu do oci a tam sa vibracie tekutinou sklovca preniesli az na povrch ocnej bulvy. Ktovie, mozno signal prekonaval celu cestu len tekutinou. Mozno to uz spolucestujuci, sediaci oproti, nevydrzal, alebo skratka musel aj on niecim prispiet k vseobecnemu hluku, no tiez si nasadil na hlavu sluchadla a zacal sa venovat niecomu uslachtilemu, aspon podla jeho oci mi to tak pripadalo. Aj ked hudba bola ovela, ovela hlasnejsia - asi mal silnejsie baterky, nebolo mozne postrehnut ziadne vyduvanie buliev podla rytmu bicich naastrojov. Miesto toho sa mu povrch kazdeho oka v stereoobraze vlnil ako vodna hladina, ked do nej hodime kamen. Sustredne kru znice mali stred niekde nad duhovkou. Musel mat velmi skreslene videnie, ale ked nanho vedla sediaca dochodkyna skaredo zazrela, len sa blazene uskrnul v style "mam v pazi". Jeho walkman, aj ked o dva metre dalej, svojou hlasitostou spolahlivo prekonal mojho suseda. To uz babka nevydrzala a, prekvapivo kracajuc s dobou, vytiahla svoj pristroj. Zmeniac vyraz tvare nasadila vaznu hudbu. Bolo to poznat podla povrchu jej oci, kopiroval ostrejsiu krivku slacikovych nastrojov a vyduvanie nastavalo len v castiach s tympanmi. Neskor sa k nej pridal aj chlap, sediaci na druhej strane pri ulicke. Zostal som jediny bez sluchadiel. Dlho ma to nehnevalo - siahol som do batoha a... Pousmiaty chalan pri okne vytiahol walkman ako posledny. Na povrchu jeho oci sa zjavilo nieco, co sa snazilo kopirovat krivku s velmi velkou amplitudou, no nevelmi uspesne. Oci mu takmer vyliezali z jamok, po celom kupe sa rozliehal najhlasitejsi rev spevu a aj na chodbe bolo pocut slova piesne "The winner takes it all". Jeho baterie museli byt specialne konstruovane na dvojnasobne napatie (a usi na dvojnasobnu hluchotu), pretoze hlas jeho pristroja sa stal v kupe dominantnym. Mozno je trochu skoda, ze to uz nemal kto ocenit, lebo zatial co v susednych kupe sa nahodne zoznameni ludia veselo rozpravali, tu prebiehal sialeny zapas na seba a svojich majitelov revucich walkmanov. Vitaz berie vsetko. Aj hluchotu. Dedo, 5.3.1998