Kupe

Bratislava Hlavna stanica. Je piatok a ako kazdy tyzden, rozumu zbaveny
studentsky narod sa hrnie domov. Mama navari, napecie, vyperie, vyzehli,
otec pozicia auto, kamosi zaplatia poharik a policajt privrie ocko-dve
cestou spat. Skoda, ze len raz za tyzden.
"Ta obluda! Ta sisata matoha! Ja som vedel, ze je to furia, uz ked som sa
na nu pozrel!" Miso hrubo nadaval.
"Nemal si sa na nu pozerat," poradil Marek. "Co sa deje?"
"Vydala mi o stovku menej. Mam listok na vlak za cenu letenky." Miso stal
uprostred haly tak, ako ho zastihlo poznanie, ze predavacka listkov pri
okienku ho oklamala - v jednej ruke penazenka, v druhej listok, a na tvari
scasti nechapavy, scasti nahnevany vyraz.
"Aby jej vlasy vypadali!"
"Iste jej vypadaju, len uz pod, lebo sme utekali zbytocne," ukludnoval ho
Marek a opat sa rozbehol na vlak. Sli neskoro a este stale to vyzeralo na
noclah pod mostom. Pohol sa aj Miso a tak sa nakoniec natlacili do vozna,
hoci im tvare desiatok ludi v chodbicke davali najavo, ze tento vlak podla
nich urcite nejde ich smerom a ze je skoda sa don tlacit.

"Tak za tuto cenu nam patri cele kupe." Misov mozog zacal pracovat
konstruktivne.
"A ako chces odtial dostat von tych ludi? Povies im, ze v tomto je bomba,
sadnite si do vedlajsieho?"
"Je mi zle. Musim si sadnut." Marek by prisahal, ze jeho spoluziak v tej
chvili zbledol, jeho tvar dostala nezdravy vyraz a naozaj by ho pustil
sadnut si, keby bolo kam. No Miso sa uz predieral k najblizsiemu kupe.
Predieral je prisilne slovo, on k tym dveram plaval ako na vlnach
nutnosti, hlava a ramena ovisajuce k zemi, ludia mu sami uhybali.
"Mne je strasne zle, prosim vas, naslo by sa tu miesto na sedenie?" vyslo
z Misa poloseptom. Vyzeral naozaj hrozne, prispievalo k tomu aj jeho
dlhsie neprane oblecenie. Nejaky student sa bez slova postavil, vzal
plecniak a vysiel von.
"Mohol som si vybrat lahsie kupe," napadlo Misovi, ked sa posadil. Vnutri
sedeli dvaja dochodcovia, ktori preberali nejaku politicku zalezitost
zasadneho vyznamu. Pri okne tenke dievca, na kolenach skripta a ucila sa
este aj teraz. Oproti nej rytmicky pokyvoval hlavou pousmiaty chalan so
sluchadlami na usiach. Mal to naozaj nahlas, zdalo sa dokonca, ze jeho
oci...nie, to sa len zdalo. Misa od neho oddelovala zena neurciteho veku s
nezucastnenym pohladom, z jeho druhej strany sa nudil student s priblizne
rovnakymi predpokladmi na simulaciu choroby, ako Miso. Teda neprany. Vedla
dochodcov sa este nachadzalo dievca, vyrazne namalovane, ktore vyzeralo...
To je jedno, ako vyzeralo, Miso bol teraz zaneprazdneny a mozno sa este
niekedy stretnu. Student, o ktoreho kupe prave prislo, si na chodbicke
dalej cital knizku a skupinku dotvaral Marek, zvedavo pozerajuci dnu.
Miso sa s privretymi ocami opieral o sedadlo, zdalo sa, ze zaspava. Zacal
sa naklanat k zene vedla neho a ked vlak presiel vyhybkami, celkom sa na
nu zviezol. Sikovnemu aj nahoda pomoze. Zena ho stitivo odstrcila.
"Sedte normalne!" zavrcala.
"Sedim normalne." Chvilku sa nedialo nic, potom Misovi prislo zle od
zaludka. Tak to aspon vynechavajucim hlasom oznamil ostatnym. Student po
jeho pravici sa nanho nevydrzal dalej pozerat, mozno ani nechcel riskovat
eventualne znecistenie svojho odevu. Vytratil sa von. Pacient sa posadil
chrbtom ku dveram, vyzul topanky a nohy skrcil na sedadlo. Urcite ho
bolelo brucho. Kupe zacalo naplnat nieco, co dovtedy bolo len vnutornou
zalezitostou Misovych topanok.
"Dajte si laskavo tie nohy dolu," povedala mu zena, dychanim postihnuta
najviac. Ani neotvoril oci. "Ako sa to spravate? Nie ste tu sam!"
"Veru, mohli by ste byt trosku ohladuplny, aj ked ste chory," prestal
riesit madarsku otazku jeden z dochodcov.
"Ano, ano," pridal sa druhy. Doteraz ani nic ine nehovoril.
"The woodoo who do what you don't dare do people," prisvedcil walkman.
"Tak bude to alebo nie?" znervoznela zena. Tazko povedat, ci za to mohlo
mykanie vlaku alebo Miso naozaj pokrutil hlavou, no zena s mrmlanim
vyskocila, vzala svoju tasku, cela cervena sa vyrutila von a skoro zmietla
na zem prekvapeneho Mareka.
"Hrozny clovek!" zdoverila sa mu a razila si cestu ulickou dalej.
"Ja viem," pomyslel si Marek, "ja s nim byvam." To mu vnuklo myslienku.
Potacavym krokom, ktory vo vlaku ani nemusel velmi predstierat, vstupil do
kupe.
"Prepacte, asi som chory."
Aktivny dochodca nanho pozrel. "Aj Vy? Aj tento."
"Ja s nim byvam, asi mam to iste."
"Co sa vam robi? Zle vas krmia. Alebo vy zle jete."
"Ano, ano," zaznela ozvena druheho starca.
"Ja ked som studoval, chodili sme do jedalne, v ktorej robila jedna fesna
kucharka...to bolo este za Brezneva. Vtedy sa chodilo domov len raz za pol
roka, neboli peniaze." S lahkostou jeho veku vlastnou dvomi vetami uplne
odbocil od toho, co povodne chcel povedat.
"Ano, ano."
"Ani teraz nie su," zacal vzdy zhovorcivy Marek, no na Misovi si vsimol,
ze pacient ma mat zatvorene oci. "Nie su," dodal velavravne, zakaslal a
zmlkol.
Miso si pomaly zabalil hlavu do ruk.
"Boli ta hlava?" spytal sa Marek.
"Strasne."
"Nemate tu niekto nieco?" Dievca so skriptami zdvihlo hlavu. "Asi hej,
pockaj." Po chvili hrabania v batohu vytiahla Ibuprofen.
"I got the poison," upozornil walkman. Miso si tabletku vzal, vlozil do
ust a prehltol. Opat bol nejaky cas pokoj.
Potom, ako keby dostal napad, sa Miso zrazu rozkaslal, jeho spolubyvajuci
tiez a takto sa chvilu navzajom podporovali. Ani jeden z nich si
nezakryval usta, robili teda prievan. Marek sa pri tom doverne obracal na
to sympaticke dievca oproti.
"Ty si ...," povedala ona ticho. Okamzite stichol. Hoci poznal to slovo,
prekvapilo ho; ani Miso ho nepouzival casto. 
"Laskavo sa staraj o seba," poradil jej Marek.
"Ty sa staraj o seba. Prides sem a otravujes cele kupe, ne? Ked si chory,
sa netrep do vlaku."
"Ty si chora, ked sa ti tu nepaci, chod autom."
"Si nejaky mudry."
Kym si tito dvaja vymienali komplimenty, dievca so skriptami sa uz dlhsiu
chvilu osivalo. Nakoniec sa zbalilo, slusne pozdravilo a vyslo von. Zdalo
sa, ze vystupuje, no keby Marek este stale stal vonku, videl by, ze preslo
o par metrov dalej a tam znova kleslo ku skriptam. Ostatne, vsetci, ktori
predtym stali pri kupe, sa akosi vzdialili.
"Vy simulujete," uhadla posledna dievcina v kupe.
"Ty simulujes, mne je zle a ked neprestanes, tak ta ovraciam," varoval ju
Marek. "Nahodou som mal vydatny obed." Pokusil sa zozelenat, aby svojim
slovam dodal vahu.
"Mlady muz, mali by ste sa slusne spravat k dame," zastal sa milej
pomalovanej bratislavcanky nas aktivny dochodca.
"Prosim vas, mohli by ste byt vsetci ticho?" poprosil Miso, ktoremu sa
zozelenat podarilo. Uprostred vety dokonca vydal zvuk, ktory vzbudzoval
nadej, ze jeho obed mozno este uvidia.
"A co vam to vlastne je?" Hudba vo walkmane dohrala a v kupe nastalo
relativne ticho.
"Mozno chripka, alebo tuberkuloza. Bude to nakazlive, ja som to dostal od
neho," ochotne vysvetloval Marek. Walkmanista bez slova zabalil svoju
hudbu, vstal, vysiel von a uz sa nevratil.
"To je zle, my sme kedysi kvoli chripke dostavali v skole vsetci
prazdniny," zaspominal prvy dochodca. 
"Ano, ano."
"Aj celu zimu sa do skoly nechodilo. Vtedy sme sa ucili aspon doma."
Druhy dochodca sa zrazu vybral, podla vlastnych slov, na WC. Vzal si aj
batozinu.
"A velmi je vam zle?" pytal sa zatial prvy.
"Strasne," po dlhsej chvili sa opat ozval Miso. Potom bolo ticho. Dochodca
premyslal, nakoniec sa tiez zbalil a odisiel. Mozno si spomenul, ze tie
neotvorene obalky doma boli zo zdravotnej poistovne.
"Ako sa zbavime tejto ochechule?" vrtalo hlavou obom pacientom.
"To su teda svine," premyslala ochechula.
"Marek, mne je zle. Asi prepocitame kukuricu z obeda," talentovane
zastenal Miso.
"Zhlboka dychaj, otvorim okno." Marek, ktoremu jeho herectvo neumoznovalo
prezivat tak pokrocile stadium choroby, urobil, co slubil. Kupe okamzite
zaplnil mrazivy vzduch. Sporo oblecena fiflena na nich nenavistne
zazerala, ale ani sa nepohla.
"Je ti lepsie?" starostlivy Marek jednou rukou drzal otvorene okno a
druhou svoju hlavu, aby nebolo pochyb, ze to robi z poslednych sil. Ubohe
dievca na sebe nedavalo nic znat, no husiu kozu schovat nevedelo. Nakoniec
nerovny zapas proti mrazu vzdalo.
Ked pacienti osameli, zrazu sa im vratilo pevne zdravie. Natiahli sa na
lavicky a pokojne zaspali. Zvlastne je, ze okno drzalo otvorene samo. Este
zvlastnejsie, ze obaja mali na druhy den rano problemy s hlasivkami a
vecer problemy s teplotou.

Dedo
28. 10. 2001

Za napad, ako sa zbavit poslednej postavy v kupe, dakujem Andrejovi
Smulikovi, ktoremu bolo na izbe teplo, otvoril si balkon a bol tej ochoty,
ze mi o tom povedal.