Skok do Viedne 2 Zaciatok studia, uznavanie skusok Pri pisani prvej casti pribehu som este nemal celkom jasno v tom, za akych podmienok sa na vysoku skolu v Rakusku da vlastne dostat. Prijimacie skusky tu, zda sa, neexistuju, domacim teda odpada mnozstvo stresu. Ak tu chce studovat niekto zo zahranicia, musi byt prijaty na vysoku skolu uz tam, a potom moze prestupit. Na dnes som vsak slubil rozpravanie o tom, co sa da v Rakusku robit s nasim kreditnym systemom. Nuz, nic. Ale vezmime to od zaciatku. Necely tyzden po zaciatku semestra som sa prvy raz posadil do prednaskovej saly. Cakali ma tri predmety, ktore som uz absolvoval na FEI a chcel si ich nechat uznat. S kazdym prednasajucim som si vymenil par slov, vsetci ma pozvali na neskor k sebe do pracovne. Na uznanie predmetu treba doklad o jeho absolvovani a popis obsahu. Ubezpecili ma, ze bude stacit papier v slovenskej reci, za predpokladu, ze ho budem schopny prelozit. Zacalo preliezanie webu elektrofakulty a ftp na Herovi. Niektore katedry su bez problemov, napriklad matematika, vyvesili sylaby v html pekne na web a keby nechybali niektore predmety (algebra, numericke metody), boli by bez chyby. Niekam internet este nedorazil, ale texty sa dali pozliepat z toho, co je na Herovi. Prikladom je KIVT. Sylaby tam maju dobre schovane, na ich citanie potrebujete pocitac s Windows a T602 a takisto su predmety, ktore tam nenajdete. Bobrika mlcania dostava Katedra okultnych vied (zistit!!!). Ak chcete vediet, co vas naucili na ekonomickych predmetoch, musite zajst na PGO, tam niektore sylaby maju. Cesty vo vlaku a vikend som stravil citanim zoznamu predmetov na Technickej univerzite vo Viedni a porovnavanim, co sa k comu hodi. Najskor sa nehodilo nic k nicomu, bol som unaveny, ale po vytrhani reklamy a druhom citani som nasiel asi desat predmetov, ktore uz snad nebudem musiet absolvovat. V pondelok doobeda som si urobil sekretarku a telefonicky dohodol stretnutia so siestimi prednasajucimi, ktorych som zastihol. Este raz som si prestudoval mapku s budovami elektrofakulty a vyrazil. Predmety sa zapisuju do modrych uznavacich formularov, ktore rozdavaju na studijnom oddeleni. Bol som zvedavy, akym sposobom bude prebiehat rozhovor. Moznosti bolo niekolko, vsetky tri mi ukazali hned na zaciatku. Elektronicke systemy sa priblizne zhodovali s Polovodicmi vo Viedni. Docenta som zastihol, posadili sme sa a ja som vytiahol vytlacene materialy. "Ale ved to je po slovensky," namietol pedagog. "Ano. Prelozim Vam to," branil som sa a chcel som spustit. "Ale to by ste si tu mohli navymyslat, co chcete. Takto to nepojde." Vysvetlil som mu, ze uradne prelozenie jednej strany stoji sto silingov, a on si spomenul, ze tam u nich pracuje aj jeden Slovak. Priviedol ho a ten sa s velkym koktanim podujal prekladat. Do anglictiny. Nakoniec sme sa dohodli a pan docent mi este povysvetloval, ze podmienkou na uznanie je nielen zodpovedajuci obsah predmetov, ale aj rozsah prednasok a cviceni. Ak teda nas predmet nema dostatok hodin do tyzdna, nejde to. A tak som si cely plan musel prepocitat znova. Tu musim poznamenat, ze nie som dobry planovac a nachodil som vela zbytocnych kilometrov medzi budovami kvoli tomu, ze som si navstevy neusporiadal a nepokusal som sa ludi zastihnut mimo dohodnutych terminov. Na druhej strane, v najlepsom dni sa mi poradilo odpilit sest predmetov a vsetko bolo uznane v priebehu dvoch tyzdnov. Nepodarilo by sa mi to, keby univerzita nemala perfektny informacny system na webe. Stara sa on neziskova organizacia spolocne pre celu Techniku. Druhy predmet bolo u nas C, na TU Uvod do programovania aplikacii. Budova zastrcena a komplikovana. Dvakrat som ju preliezol, chrbat som mal pod zimnou bundou uplne mokry, kym som nasiel to, co som mal hned na zaciatku pred nosom. Prednasajuci, mladik, ma privital mimoriadne priatelsky, ak vezmem do uvahy fakt, ze som mu dvakrat zvonil, aby ma pustil cez nejake dvere. Tentoraz problemy s prekladanim neboli, precital som vsetky podrobnosti a ani ked som sa dostal k pasazi o C++, nedal som na sebe znat prekvapenie. Aj ked my sme mali C a oni Javu, predmet mi uznali. Vlastne, uznali mi vsetko, o co som poziadal. Neziadal som nemozne. Hadali ste, ako sa este moze zachovat skusajuci, ked zbada sylabus v slovencine? Starsi profesor matematiky mi v pokuse o preklad zabranil s odovodnenim, ze vie citat, papier mi vzal z ruky a precital si ho sam. Nakoniec, Newton je ten isty clovek vsade a slovenske slovo "funkcia" sa nemeckemu velmi podoba. Az na jednu vynimku ma nikto neodmietol ani mimo uradnych hodin. Touto vynimkou bola katedra, o predmetoch ktorej som nenasiel ziadne informacie v knizke, ani na webe. Vsetci ludia boli srdecni, s niektorymi sme preberali situaciu na Slovensku, na jednej katedre bola pohladnica z Vysokych Tatier. FEI STU nie je skola neznama. Nema zmysel popisovat rozdiely medzi skolami, je ich dost, ale dva su zasadne a nespocivaju ani tak v studiu, ale skor v spolocnosti. Prvym je dovera. Keby tej nebolo, preklady sylabov a indexu by ma stali tisice silingov a cely prestup by bol ovela tazsi. A o co lahsie sa dycha v systeme, ktory k cloveku nepristupuje ako k potencialnemu podvodnikovi! Druhou dolezitou vecou je samostatnost. Na FEI tuto vlastnost fakulta zabija, student sa pocas studia rozhoduje len raz - podanim prihlasky. Elektrofakulta vo Viedni ponuka asi dvesto volitelnych predmetov, urcite percento predpisanych hodin je mozne absolvovat na vami vybranych predmetoch na lubovolnej univerzite v Rakusku alebo vo svete. Skratka, doraz je skor na "mozes" nez "musis". Zaujimave je, ze na elektrofakulte som doteraz nestretol ani jedneho slovenskeho studenta. Par z inych fakult som vsak nasiel na kurze technickej nemciny pre cudzincov. Je to najzaujimavejsi predmet, aky mam. Nie je tazky a chodim tam vlastne najma kvoli cloveku, ktory ho uz 25 rokov organizuje. Je to sedemdesiatrocny mladik, ktory asi prehltol jadrovy reaktor. Ma nekonecne zasoby energie a humoru. Dostali sme sice skripta, z ktorych sem-tam nieco preberieme, ale vacsinu casu nam skratka rozprava, a stale ma o com. Ak sa niekto rozhodne stravit nejaky cas vo Viedni, napriklad prostrednictvom IAESTE, urcite sa tu stretne s niekym, komu bude rozumiet. V poslednej casti sa budem zaoberat bojom s rakuskou byrokraciou, teda vybavovanim viza. Zda sa mi, ze to bude zo vsetkeho najtazsie. Dedo