Skok do dialky Asi pred rokom sa mi podarilo pomerne uspesne absolvovat skuskove obdobie zimneho semestra 2000/01. Zhodou okolnosti, ktore teraz vysvetlim, to bolo na FEI STU v Bratislave moje posledne. Jeho druha polovica bola poznacena tazkym rozhodovanim, ci prijat pracovnu ponuku zo zahranicia alebo nie. Ucil som sa obklopeny ludmi, ktori mi davali najavo ze nechapu, naco sa este ucim. Nakoniec som ale ako-tak absolvoval aj poslednu skusku, prerusil studium a na rok zakotvil vo Viedni. Cim je clovek starsi, tym rychlejsie mu ubieha cas. Rok sa minul bez toho aby som zbadal, kam sa stratil a cim sa na mne podpisal. Prisiel cas vratit sa bud do skoly alebo do zelenej uniformy. Teraz bolo rozhodovanie lahke, pretoze jedine bojove chute vo mne vyvolava predstava nuteneho pobytu v armade. Zamyslenie vsak vyvolal napad vratit sa inam, nez odkial som pred rokom vysiel. Po cely cas som udrziaval kontakty s byvalymi spoluziakmi a videl som, ake - casto velmi neprijemne - problemy im prinasal pobyt v tretom rocniku. Netvrdim, ze FEI je uplne zla skola, povedzme, ze som sa skratka rozhodol skusit to niekde inde. Aby sa udalosti trochu pohli, este pred Vianocami som navstivil PGO a spytal som sa prosto, ako sa prestupuje na skolu v zahranici. Nuz, staci si u nas podat ziadost o prestup. Zatelefonoval som si aj na Technicku univerzitu vo Viedni, kde mi zoznam potrebnych dokumentov trochu rozsirili. Budu chciet zivotopis v nemcine, maturitne vysvedcenie a potvrdenie, ze mi moja fakulta dovoli prestupit. Opat som zavital na PGO a ustne poziadal o prestup a povolenie. Jednoduche sa zrazu stalo zlozitejsim. Nebude to vraj ziadny problem. A, vy ste ten preruseny. To si musite najskor podat ziadost o navrat do studia, povolenie Vam vydame az potom. Mate cas, tu ziadost mozeme prijat len po skuskach. To by bolo, samozrejme, neskoro, pretoze na TU Wien sa treba prihlasit do konca januara. Tak dobre, po Novom roku sa mam zastavit. Na papieri to vyzera jednoducho, ale to, o com tu pisem, sa odohravalo v rozmedzi asi troch tyzdnov. Preco? Len si to skuste, zatelefonovat ludom, o ktorych sa hovori, ze Slovakov povazuju za vybornych ludi - vhodnych na jednoduchsie manualne prace, pripadne au-pair. Musim povedat, ze s takymto pristupom som sa nestretol este ani raz, ale odvaha si vobec nenecha nieco take vysvetlit. Myslim, ze to ma nieco spolocne aj s pisanim listov, do toho sa clovek tiez chysta velmi dlho. A tak som si kazdy den nasiel nejaku vyhovorku, preco neist na fakultu. Boli ma hlava, mam vela prace, v piatok tam nikto nebude... Vacsinu ludskych schopnosti pohlti prave tento druh lenivosti. Medzitym presiel Silvester a dalej sa viac cakat nedalo. Ved som este ani nevedel, ci mozem nastupit uz do letneho semestra. Zasiel som aspon za sefom, aby som sa dozvedel, ci firma bude mat o mna zaujem aj popri studiu. Ten si najskor myslel, ze chcem zase vyssi plat, nakoniec sme si to ale vysvetlili a on suhlasil. Byt a pracu teda mam aj nadalej. Na PGO na FEI mi na druhy pokus dali vsetko, co som chcel - musel som prist osobne - a tak som sa poobzeral aj po prihlaske do Viedne. Studijne oddelenie TU je spolocne pre celu univerzitu a nachadza sa v hlavnej budove na Karlsplatz, hned vedla krasneho kostola. Bez zavahania mi tu dali formular pre cudzincov, prizvuk vsetko vysvetlil za mna. Opat sa to trosku skomplikovalo: vsetky slovenske dokumenty treba dat uradne prelozit. Komu? V justicnom palaci je oddelenie, kde vam za 50-korunovy kolok daju adresy styroch prekladatelov. Na vratnici vam ukazu cestu, kolky sa kupuju v novinovych stankoch. Ak by nahodou niekto, rovnako ako ja, nevedel. Dokumenty som dal okopirovat, na Trnavskom myte je notarstvo, ktore kopiu overi ale neurobi, pretoze na to nemaju zivnost, a prekladatel ju za 300 Sk prelozi. Prihlasku som s pomocou kolegov vyplnil a v predposledny januarovy den odniesol na fakultu. Semester na FEI uz zacal a ja som mal dva tyzdne casu, kym mi pride odpoved. Trochu som zneistel, pretoze v pripade neuspechu som sa nemal kam vratit. Ked uz som stratil vsetku sebadoveru, na ktorej hrobe stali nespocetne dohady a pochybnosti mojho okolia, prislo mi oznamenie, ze pod podmienkou dolozenia mojich znalosti nemeckeho jazyka som prijaty do letneho semestra denneho studia na elektrofakulte TU Wien. Pribalena bola aj ziadost o studentske vizum, prvy formular, s pochopenim ktoreho som mal naozaj problemy. Do boja so statnou byrokraciou sa pustim neskor, predtym vo mne vyvolala paniku sprava, ze semester zacina prveho marca. V pripade, ze nemcinu nebudem sypat z rukava, mozu mi predpisat jeden semester jazykovej pripravy. Je zbytocne popisovat moje marne pokusy zastihnut uvedeneho cloveka telefonicky, ani bludenie po budovach. Nakoniec sme sa dohodli mailom, ja som chlapika nasiel a presvedcil. Myslim, ze na neho najviac zaposobilo, ked som mu na svojom vysvedceni bezchybne precital tazke slovenske slovo "chvalitebny", co je znamka, ktoru som mal na gymnaziu z nemciny stale. A co dalej? Dalsie pokyny som nemal. Nahodne a vlastne uplne mimo planu som sa zastavil na studijnom oddeleni, kde mi automaticky dali kopku formularov. Bolo treba zapisat sa do skoly a semestra, co som hned aj urobil a zaplatil. Tu ma cakalo najvacsie prekvapenie. Po zaplateni 187 silingov zapisneho uz odo mna nechceli ani halier. Povodne som ako zahranicny student mal platit asi pattisic na semester, ale Rakusania maju so Slovenskom dohodu, takze nas sa tento poplatok netyka. Je prveho marca, zapis bol vcera a semester prave zacal. Mna vsak caka este vela lietania po univerzite, nez sa budem moct zacat venovat studiu. Nabuduce teda napisem o tom, ako si vybavit vizum, ako poziadat o uznanie asi patnastich skusok z troch semestrov FEI a na co je dobry kreditny system. To vsetko zatial este netusim. Dedo