Ona a on
				  ~~~
      Otvoril  oci.  Vsade  naokolo  bola  tma  a  tak  mu  to vlastne velmi
nepomohlo. Skusil ich  opat zavriet. Teraz videl ovela  viac. Zlakol sa. Bol
uz na druhej strane?  Tam, odkial niet navratu a ani vpred  uz niet kam ist?
To  sa mu  nepacilo, nie!,  rozhodne protestoval  kazdym kuskom svojho tela,
nechcel opustit zivot, svet, vsetko! Z  chaosu sa vsak vynoril napad. Skusil
pohnut prstom na  nohe. Podarilo sa a on si  oddychol, lebo to znamenalo, ze
zije. Ale ani za  svet, za vsetko, co na nom mal rad,  nevedel p rist na to,
co sa mu stalo. Vtom pred  jeho vnutornym zrakom vyvstalo nieco znepokojive.
Bol  to malicky  svetelny bod,  zatial skor  iba tuseny.  Upriamil nan svoju
pozornost. Co  to mohlo byt?  Zatial co uvazoval,  svetelny bod zacal  rast,
zvacsovat sa. V myslienkach rychlo prechadzal  vsetko, co poznal, ale na nic
neprisiel.  Skusil teda  zhodnotit poslednu  zostavajucu neznamu:  spi alebo
bdie?

      Nedarilo  sa jej  to, ako  v poslednom  case vacsina  veci. Uz dlho sa
snazila na niekoho zautocit, no nemala  uspech. Ludia su dnes taki tupi, tak
nevnimavi! Preco prave  jej pripadla tato tazka a  nevdacna uloha? Unavovalo
ju to a keby niet naliehavej  potreby uskutocnit to, ktora bola elementarnou
sucastou jej existencie,  uz davno by sa vzdala. Opat  podnikla pokus o utok
na odfukujuceho cloveka tam pod nou.

      Pokusal  sa spomenut  si, co  predchadzalo tme.  Ano, asi zaspal. Jeho
lenivo  sa  prevalujuce  myslienky  sa  vrtali  v  deravej pamati a postupne
odhalovali minulost  staru iba niekolko  hodin. Svetlo sa  zatial priblizilo
a zdalo sa mu, ze  by nebol problem dotknut sa ho. Toto  sa mu este nestalo.
Nespomina si, ze by niekedy v zivote zazil nieco tak zvlastne. Nie, nebol to
sen, toto bolo nieco ine. Tak skutocne,  povedal by, ze sa toho moze dotknut
- a predsa  mu rozum hovoril,  ze nieco take  mimo jeho fantaz  ie existovat
nemoze.  Striedavo  sa  do   popredia  dostavalo  jeho  vedome  rozvazovanie
a podvedome ozivovanie  pamate. Prave teraz  si spomenul, co  vlastne robil.
Nahle  a bez  varovania, ako  ho podstatne  myslienky zvycajne  napadali bez
toho, ze by vedel odkial sa beru,  si spomenul na neskoru nocnu pracu. Nieco
pisal. Ale preco zaspal prave v momente,  ked sa dostaval k zaveru, k pointe
celeho diela?

      Bolo to vysilujuce. Nech sa  akokolvek snazila, nemohla tam preniknut.
Este nie. Zbierala sily.

      So zaujmom  si svetlo zacal prezerat.  Bolo uz dost blizko  na to, aby
rozoznal strukturu  povrchu toho utvaru.  Bola zlozita, ale  pritom zvlastne
logicka. Pohyb akoby vyjadroval nejaky zamer. Svetlo akoby ho chcelo...

      TERAZ!  Uz  sa  nepytala,  preco  prave  ona  a  preco prave on. Uz ju
nezaujimalo,  preco je  ten clovek  taky ignorant.  To vsetko teraz ustupilo
kamsi prec a ona sa sustredila na jedine: preniknut do jeho mozgu!

      To  provokujuce svetlo  konecne dorazilo  az k  jeho vedomiu,  cele ho
zaplavilo  a  vsetky  jeho  myslienky  upriamilo  na  jednu  vec: na hladanu
- a  najdenu  -  pointu  jeho  diela.  Bola  tu,  strucna  a  jasna. Hladana
myslienka. POZNANIE.
      Pretrel si oci  a tukol do klavesnice, aby  prerusil uz hodiny beziaci
screen  saver.  Pohladom  preletel  napisane  riadky  a  s  usmevom  dopisal
chybajucu  pointu k  poviedke. Bol  spokojny, bola  jeho -  priama, necakana
a uderna. Bol so  sebou spokojny. Po dlhej noci vstal  a siel sa osprchovat.
Novy den sa zacinal.

                                                                        Dedo
                                                                  31.12.1997