Fryderyk Chopin Nebudem sa zaoberat podrobnym rozborom drobnych skladieb, pretoze to snad ani nie je mozne. Musis si ich pre seba objavit sam. ;-) Napriek tomu - nieco z toho, co o nich viem, Ti v tomto moze pomoct. Chopinov tvorivy odkaz obsahuje v 72 opusovych cislach a niekolkych posmrtne vydanych dielach takmer vylucne len skladby pre solovy klavir. Technicka narocnost aj najlahsich je pomerne vysoka (Chopin nepisal "pre deti" ;), technicke prostriedky su vsak vzdy nositelmi myslienok, nikdy nie prazdnou virtuozitou. Pre jeho skladby je charakteristicke volnejsie ponimanie rytmu - je vaznou chybou hrat Chopina s metronomom, pretoze tym by sme znicili jemny pulz zivota, priznacny pre tuto hudbu, mierne zrychlujucu a opat spomalujucu, pozastavujucu sa na vrcholkoch melodii. Chopin priniesol do klavirnej tvorby nielen vela noviniek technickych, ale aj zanrovych, napriklad Nokturna, Balady a Etudy. Mazurky a valciky Chopinove mazurky su zvlastnou kapitolou v jeho tvorbe. V tychto idealizovanych tancoch vyjadruje siroke spektrum myslienok, najcastejsie su vsak obrazmi z autorovej vlasti, ktoru musel opustit. Pre mazurku ako taku je charakteristicke mierne zdoraznenie druhej doby 3/4 taktu. Valciky, tieto drobne perlicky, su asi najpopularnejsou castou Chopinovej tvorby, pretoze obsahuju proste, lahko zrozumitelne melodie podobne ako mazurky. Interpretov lahko zvadzaju k falosnej sentimentalite, ktora bola chybne uplatnovana pri hre Chopina az do cias Antona Rubinsteina, ktory Chopina ako klavirista znovu objavil pre svet a zbavil interpretaciu celej jeho tvorby nanosu salonneho nevkusu. Preludia op. 28 Subor 24 klavirnych preludii prinasa bohatu paletu nalad, momentiek a improvizacii. Tu mame moznost nahliadnut do intimnejsich sfer autorovej mysle. Casto v nich nachadzame netradicne a prekvapive postupy - technicke aj harmonicke. Tento hudobny zaner sa stal pre romantizmus typicky. Nokturna Nokturno ako zaner v hudbe bolo pred Chopinom velmi ojedinele a az tento basnik klavira mu dokazal vdychnut zivot. Jemna poezia tychto skladieb obsahuje nielen nocne nalady, aj ked pri uz zazneni prvych tonov casto potemneju svetla v miestnosti. (Velmi obrazne povedane. ;-) Nedostizna bohatost harmonii nas unasa do rise tonov a kolise v rytmoch snenia. Etudy op. 10 a 25 Myslienka skladieb, ktorych usilovnym cvicenim by interpret ziskal technicku zrucnost, je stara ako klavirna pedagogika sama. Ziaci vsak vedia, ake bezduche tieto cvicenia byvaju. Vynimkou su pedagogicke skladby dvoch autorov. Prvym je Johann Sebastian Bach, ktoreho znacna cast tvorby je zhrnuta v styroch zositoch Klavirnych cviceni. Tu vsak nachadzame diela nesmiernej citovej hlbky, napriklad Goldbergovske variacie ci preludia a fugy Temperovaneho klavira. Chopin sa vsak vo svojich Etudach vi ac sustredil na konkretne technicke problemy a v kazdej skladbe sa venuje vylucne jednemu. To trosku stazuje nielen interpretaciu kvoli unave ruk, ale aj prenikanie k ideovej podstate diel zo strany interpreta aj posluchaca. Etudy op. 10, komponovane s myslienkou priniest studiu technickych problemov Koncertu pre klavir a orchester op. 11, daleko presiahli povodny zamer a stali sa kompendiom vsetkeho noveho, co priniesol Chopin do techniky hry na klavir. Druhy cyklus v tejto myslienke pokracuje. Dedo, 21.2.1998