Ako som cestoval Blizi sa Velka noc a vsetci sa uz tesime na prazdniny. Aj kruzky 32 a 33. Pravda, este je tu jedna taka - drobna - prekazka: cviko z fyziky, ktore zacina o siedmej vecer. No co, uz sme si zvykli, ale tentoraz to bude spestrene aj zapoctovkou. Este dobre, ze som sa neucil. Aspon si teda dopisem labak, lebo ma ten pedant zabije na mieste...uz minule som mal na male. Celi nervozni cakame na chodbe, ked vtom nas miestny genius dobehne s jazykom az po zem a kladie zaujimavu otazku: "Kto je za to, aby sme pisali az buduci tyzden? My sme pisali uz tri zapoctovky a ja nic neviem." No, na cviku neskor pocital priklad ako besny, ale ako navrh je to skvele! Nieco podobne sa zaiste spytal aj okoloiduceho pana docenta, lebo ten na neho vyvalil oci, ake som u neho este nevidel (viete si predstavit docenta s ocami ako tenisaky? presne tak vyzeral). Takze sme chvilu politizovali, spocitali tusim aj dva priklady za hodinu a sli sme merat. To slo pomerne rychlo a nevadil ani chrobak, ktory sa hupal na magnete (aspon bude co zapocitat medzi chyby merania :). Hm, je 9:10, to by som mohol stihnut aj vlak o desiatej. Toho vecera som tento napad preklial este velakrat... Na intrak som dobehol v rekordnom case 6 minut (a to bolo do kopca!), veci som natlacil do tasky, balenie vtesnal do minuty a svihom na autobus. Ani som nan dlho necakal, resp. on necakal dlho na mna :) kazdopadne som ho stihol, usadil sa na sedadlo a zacal premyslat, ako mi to dnes vsetko dobre vychadza. Na druhy autobus som prestupil asi takym sposobom, ze som presiel z dveri do dveri. Este raz som pomyslel na stastnu zhodu okolnosti, moje myslenie vsak predbehlo dobu. Toho dna som mal dobru nala du uz definitivne naposledy. Na stanici som si kupil listok za obligatnych 40 korun a este mi aj zostalo na autobus...no, autobus asi bude moje peniaze ignorovat, kedze je noc...ale aspon mi doma nebudu nadavat, ze som doniesol 20 halierov, ako minule. Kontrolny pohlad na informacnu tabulu prezradza odchod lozkoveho rychlika do Moskvy o 21:55. Fajn, je 21:40. LOZKOVEHO??? Pri okienku ma informuju, ze ak nim chcem cestovat, musim si kupit lozkovy listok. Myslim si "fajn, to radsej tie dve hodiny v nom postojim". Vbehol som dnu a sadol si na zem. V poslednom case uz ani inak necestujem... Po chvili sa objavili nejaki ludia v uniformach. Cestovny listok asi chcu. Podavam. "Patsto korun, prosim." No tak teraz neviem, kto mal vacsie oci, ci ten docent alebo ja. Kazdopadne sa mi v tomto momente ta myslienka dobreho dna prestala pozdavat. Chvilu to vyzeralo, ze sa hned vratim do Blavy a budem zarabat na pokutu, ale vyhodili ma v Trnave a ze uz ma nechcu vidiet. Fajn, ani ja ich :) kazdopadne uz asi lozkovym rychlikom nepojdem. Lenze co budem robit v Trnave celu hodinu na studenej stanici v prepotenej koseli? Esteze som si zobral Svecovu Matematiku. Teda, niezeby ma zahriala, ale citanie je to putave...az na ten dej. Precital som si par viet a dokazov, tusim som jednemu aj porozumel a ked mi uz bolo najhorsie, ohlasili rychlik z Bratislavy. Fajn, nastupujuc don som dufal, ze si sadnem. Plny bol dost (jazdi vobec niekde na svete vlak, v ktorom by si student sadol??), ale miesto sa naslo (tak asi jazdi). Nacuvam rozhovoru studentov sediacich oproti mne (kto povedal, ze sa to nepatri?): "Vies si predstavit, ze som este nebol v Trnave? Ani v Trencine a v Ziline. To je v prdeli..." Zaujimavi ludia...skoda, ze hned zaspali, tak sme si nepokecali. To su tiez zvyky, spat vo vlaku! Ale ked niekto ide do Kosic... Ked som vystupil v Trencine do mrazivej hmly, po dobrej nalade nebolo uz ani stopy. Polhodinu kracania s nevhodnou taskou v pravej ruke (a potom v lavej a zase pravej a tak) som si skracoval spanim, velmi to vsak nepomohlo. Spiaci clovek jednoducho kraca rovnako rychlo, ako bdejuci...ale uz som doma. Skoro. Este jeden zamok na vchode, do prkvancic, tie zamky su cim dalej, tym mensie, a pokusam sa strcit kluc do dveri od bytu. No nazdar, zabudli vytiahnut kluc. Po par minutach zvonenia a neistoty sa ozvali najskor skreckovia v kuchyni a potom aj nejaky vacsi tvor, odhadol som ho na otca. Ale sa vlecie! No co tam robi tolko? Konecne. Dvere sa otvoria a...oops! pozeram do hlavne pistole. No, to som dopadol. Clovek nie je tyzden doma a uz nanho beru zbran :( nastastie si aj moj este spiaci otec uvedomil, ze nie som ten, za koho ma mozno pokladal a pustil ma dnu, mrmlajuc nieco o blaznoch. Som mu podakoval za skvele uvitanie... :) najlepsie na celej veci je to, ze keby som siel vlakom rano, bol by som stratil len asi hodinu. Co vsetko neurobi zavislak, aby sa dostal ku svojmu pocitadlu. V noci cestujem sice rad, ale po dnesku neviem, kedy zase dostanem chut na nieco take... Dedo 28.3.1997 P.S.: Nakoniec som to predsa len vyhral. Hlavna cena - akutny zapal hrtanu...