RSS| HOME | Moje túry - MY PEAKS | Kalendár | Novinky sú v RSS: Zillertal, Arco, Hohe Wand, Čo liezť na Peilsteine | RSS |
Poznámka: Stadelwand na Schneebergu mám vyčlenenú do stránky zvlášť.
Po minulom trmácaní sa okolo Stadelwand sme sa rozhodli pre niečo s kratším nástupom. Celkom pekné pohodové, teda zaistené, lezenie v inak dosť trávnatej stene. Pár dĺžok stojí za to, najmä ten komín uprostred, ktorý je vraj za 4. Pekný výhľad priamo na Weichtalhaus.
King-Kong-Koarl je výrazne krajšia cesta v Blechmauer. Stále znova ťažká, pekné štruktúry a dolu veľmi fotogenická madlovačka. Zostup je tak ako z Weichtalwichtel miestami asi 2. Zlaňovať netreba, ale padať radšej tiež nie. Ako vždy, spájaním dĺžok ušetríte čas a nervy, tie štandy po 20-30m lezú na nervy.
 |
 |
 |
Večer balíme veľké svine (spolu asi 20l vody pre štyroch) a smerujeme do diery Gaisloch. Už za tmy preliezame hnusný vodopád a potom sa brodíme veľkými snehovými poliami až po Dirnbacherhütte. To sú štyri steny so strechou, vnútri čajník, fľaša od piva, sviečky a miesto práve pre štyri karimatky. Sušíme, čo sa dá, ale veľmi nám to nejde. Tá rodinka, ktorá nám šla oproti, bola úplne suchá - nechápem.
Bartlrisse sú klasikou v stene, ktorá v oblasti nemá konkurenciu. Štandy sú vzdušné ale pohodlné, chyty pohyblivé a istení je viac, než sa nám sprievodca pokúšal nahovoriť. Napríklad prvá dĺžka má 55m a cvaknete v nej päť zlatých nitov. V tretej dĺžke je zbytočný čok, zoberte si naň kladivo, to sa zíde aj na úpravu kameňa v podlahe bivaku. Vklínence sa celkom hodia do odlezu po kľúčovom mieste, keď už bude naštrbený morál. Posledná dĺžka nie je odistená vôbec, ale inak je to únosné, vo všetkom ťažkom toho trčí dosť a kde chýba kvalita, tam je dobrá kvantita. Kľúčová dĺžka je výživná a mne pripadla výrazne ťažšia, než zvyšok - v previse je veľa vecí, ktoré sa tvária ako chyty a nie sú. Ak neťaháte obtiažnosti, pri ktorých nám smrteľníkom padajú sánky, tak ruksak neberte, budete radi.
Je to ZÁŽITOK! Pekná trasa, špáry, komíny, fantastická expozícia na štandoch a pri lezení, kamošov pod vami môžete obhadzovať lokrami, ktorých ale nie je priveľa, hustota istení dodáva intenzitu aj trojkovým odlezom. No a takmer na konci vás určite nadchne pekný celotelový (celoruksakový) komín.
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
Priznám sa k úchylke hneď, najskôr sme chceli liezť niečo horské, lenže počasie nás na Kowelkapfeiler nepustilo. A tak sme nabehli do Nix für Suderer, vraj 6, na Vordere Klobenwand. Hnus, aspoň prvé tri dĺžky. Jeden ťažký krok (3. dĺžka 7-) a zvyšok rozlámaný, zelenina a slalom, že ťažko lano ťahať. Utiekli sme do Gaisbauer Jug, konečne lezenie, ale málo (5). Nasleduje teda Großofen, Kopfgeldplatte. Prvá dĺžka plazenica za 7-, druhá už obstojnejšia. Tretiu sme dali variantu Schrumpfkopf. Nádhera, konečne chyty. Ale v momente, keď si myslíte, že je to za vami, štand na dohľad, udrie posledná platňa s kľúčovým miestom. Zase plazenie. :-) Ale inak fajn cesta, posledná dĺžka mi pripadla byť ľahšia než 7.
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
Galadrielovo zrkadlo je za 8-, no hneď prvá dĺžka nie je vhodná na zahriatie, čakajú tri nepohodlné, horšie istené kroky. Zvyšok je veľmi pekný, istenia sú všade ďalej, než je zvykom, ale zakladať netreba. Záverečná 8- je najskôr neprehľadný boulder cez malý prevísok a potom vytrvalosť po nezvyčajných vykvapkaných strúhadlách. Neuveriteľné, bál som sa aj dýchať, radšej som oddychoval v každom istení, než preletel po tých ostrých štruktúrach. Naposledy je výhodnejšie štandovať viac vľavo v Orte der Kraft, inak sa pri páde asi spálite o lano.
Frauen sind der Untergang des Alpinismus (pôvodný názov :-), 7, je hneď vedľa. Posledné dve dĺžky sú excelentné, opäť po strúhadle, a aj v tej 6+ sa dá zamotať. Finále obsahuje krásny boulder po malých ale dobrých chytoch a pár dlhších krokov. Teším sa z OS prelezu. Istené je to príjemne.
 |
 |
 |
 |
 |
 |
Pred nami nastupuje dvojka miestnych, ktorí to vraj už liezli viackrát. Tešíme sa na pekný zážitok. Pár zaujímavých miest, prichádza crux. Hecujem sa do onsightu, no je to neprehľadná križovatka troch ciest. Pripadám si ako na Prístavnom moste, jedna cesta križuje, niečo ide doľava a tretia cesta skratkou. Skúšam to skratkou, tá je však neleziteľná (možno 8+, ako píše bergsteigen.at) napriek isteniam po metri. Doľava to po vybouldrovaní drobných chytov ide, napodiv je to najhoršie odistený kus celej cesty. Ďalší dlhý traverz a hoci ide hneď, ja viem, že sem sa pre RP už nevrátim. Ale expozícia je pekná a až na tie traverzy celkom pekné lezenie aj v poslednej dĺžke, ktorá nás nepúšťa zadarmo.
 |
 |
 |
Deň je mladý, po Hic Rhodus naliezame do druhej cesty. Weg der Freiheit je preistená borhákmi, ale morálovo. Pekné, krásne, nádherné dve špáry. Buď som totálne zoslabol, alebo sme liezli nejakú tlačovú chybu, no druhá dĺžka bola pre mňa neleziteľná. Rád sa nechám poučiť o riešení tej striešky. Po menšom zmätku v topo sme prešli takmer turisticky pár ľahších krovinatých metrov a cestu zakončili asi stometrovou neuveriteľne exponovanou, na bok položenou špárou, v ktorej sa chvíľku aj plazí, potom z plazu vylieza a opäť zalieza. Milujem klasiky. Na podstatných miestach boli dobré skoby, na tých nepodstatných naše friendy.
 |
 |
|
 |
 |
 |
Na druhý deň skúmame Blechmauer - všetko zatečené. Vrtuľník z Akademikersteigu niekoho zachraňuje, v doline auto a vyložená truhla. Otrasení sa presúvame sa pod Schönbrunner Stiege a lezieme Malaga Steig s vykvapkaným nástupom za 7+. Veľmi pekné. Na Wachthüttelturm lezieme Loicht genüßlich. Sedmičková hladká špára je v mokrom stave celkom zaberačka. Zvyšok pohodové, pekné lezenie.
Niekedy neskôr, možno o pár mesiacov či rokov, na tomto mieste skúšam prvú dĺžku Raxkönig 8-. Po pár zaujímavých a už aj celkom náročných miestach udrie hladký kút. Párkrát sa vysypem, potom s otázkou v očiach ťahám za expresku. Odpoveď mi dnes však nedal nikto.
Na Wachthüttelturm sú vpravo od cesty Weichtalwichtel jednodĺžkové veľmi pekné športové cesty. Zvislá stena, vykvapkané ostré chyty, technické miesta a vytrvalosť. Obtiažnosť od 7+ do 8-, prehľadné cesty sa ľahko lezú na OS, ale ľahké veru nie sú.
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
S Elenou Skrivanek
Nová cesta, dole veľmi usilovne vyhrabaná, ale aspoň sa stále lezie. 8. dĺžka strmá, excelentná po ostrých štruktúrach. Dĺžka pred ňou so sokolíkom a následnou stienkou už slušne vysoko nad zemou preverí silu prstov aj vytrvalosť. Vždy znova zaujímavé miesta, pekné lezenie, hoci tomu trochu chýba celková línia.
Po búrke je stena trochu mokrá a keď sa v druhej dĺžke trápim v mazľavej miske, uvažujem, či by predsa nebolo lepšie vypekať sa s davmi ľudí vo Vordere Klobenwand. Nebolo, v Blechmauer sme doobeda sami. Každodenný prísun adrenalínu zaisťuje pohľad na blížiacu sa búrku. Včera sme dobiehali mokrí k autu, chalani jedni aj druhí prezlaňovali v lejaku osem dĺžok. Aby sa to nestalo aj nám, utekáme, čo to dá. Lezenie je inak bez stresu, dlhé dĺžky, pekné miesta. Sokolík v siedmej dĺžke je mokrý, no Elena ho chladne vybehne, v mokrej stienke však končí. Ja chvíľu objímam blatovú hranu a pomýšľam na odsadnutie, no Elena mi vyradí dierky a ja s veľkým krikom a tmou pred očami dorážam na policu. Nasleduje perla dnešného dňa, dlhé kroky doľava a nahor po ostrých štruktúrach, tu mi Elena znova poradí a zase s trochou kriku a fučania to púšťa.
Dobieham si ešte po Reverso, ktoré som zhodil z druhého štandu priamo na chodník a o päť minút dvanásť (pred frontou) sadáme do auta. Nejaká partia sa ešte špárala v polovici špár Blechmauernverschneidung, tak im treba.
 |
 |
 |
Linky
| HOME - Späť na hlavnú stránku | Martin Černička <dedo @ terminus.sk> |