HOME | Moje túry - MY PEAKS | Kalendár | Novinky sú v RSS: Zillertal, Arco, Hohe Wand, Čo liezť na Peilsteine	RSS

V hlavných úlohách: Ján Blaško, Juraj Solovic, Tomáš Černička, ja

Po minulom víkende, počas ktorého sme nadávali na predpoveď a vždy pod vrcholom trafili do hmly, je konečne ideálne počasie. Z Viedne cestujeme cez Leoben a Eisenerz, za ním po asi 7km pri ceduli doľava na Radmer a náš malý výlet do Eisenerzer Alpen začína.

V tieni, najskôr v lese, cez rúbaniská, Kammerlalm a konečne povedľa Kammerlwand pomaly stúpame. Zasr... doskový sneh, v stope sa stále prepadávame. Slnko v sedle, perfektný záverečný hrebeň a výhľad, ktorý ohraničuje len horizont, nám dvíha náladu. Vidno naozaj všetko od Hochschwabu cez Julské Alpy, Seckauer, Triebener a Wölzer Tauern, Dachstein, Totes Gebirge po Gesäuse. Celý deň nás za chrbtom straší Lugauer, výstavný vápencový produkt miestneho vrásnenia, najmä jeho úžasné naklonené letisko. Výdatná strava pre foťáky aj naše oči. Kvôli tomu to celé robím. :-)

Zjazd je zábavný a strmý, ideme cez Kammerl po tých naviatych doskách a miestami kráterujeme. Dole po týždni chladných jasných nocí na snehu vykvitli zaujímavé ľadové kvety, ktoré pri prejazde krásne šuštia.

Po túre sme sa ešte previezli do Gesäuse a v posledných slnečných lúčoch videli tie krásne vápencové kopce. Také malé Dolomity. V lete sa uvidíme. ;-)

Výstup: Začiatok na konci doliny Radmertal (odbočka asi 8km za Eisenerz). Po lesnej ceste asi 1.5km ďalej, doľava cez les a priesek, okolo Kammerlalm žľabom nahor.

Zjazd: Hore priamejšie, inak ako výstup, asi 30°. Varianta: 40° žľab kúsok západne od vrcholu (skidepotu) na Kühbachalm a krátke stúpanie. Dole sa snažte trafiť cez hustý les na ten priesek. :-)

Reiting je izolovane stojaci menší masív s niekoľkými lokálnymi maximami. Gößeck je najvyššie z nich a najmarkantnejší vrchol v blízkom okolí Trofaiachu, kde bývame.

Hneď za lesnou cestou výšľap oživujú netradičné spestrenia: oplotený vodný zdroj, ktorý sa komplikovane obchádza zľava, a o kus ďalej plot s rebríkom (lezenie UIAA I, lyže prehodiť). Pri zjazde teda znovu preliezť (prehodiť) a vodný zdroj sa jazdí priamo, nakoľko je tam prašan a žiadne stromy. ;-) Plot sa podľa výšky snehu prelieza, podlieza alebo medzilieza (cedí), posledné sa dá aj s lyžami.

Cestou hore je iba jedno nejasné miesto, po prechode lesnej cesty ešte pár serpentín v hustom lese mierne doľava a potom sa pokračuje žľaboroklinou.

Napriek nie celkom ideálnemu snehu jazdíme riadne strminy, z vrcholu mierne doľava (pozor na skaly). Výber je široký a tak si to dávame opäť, novými trasami namiesto odfúkaného Grieskoglu. Prekvapivo strmých je ešte pár stupňov v rokline ďalej dolu, naproti tomu záverečný les je relatívne najpohodlnejší z tohto víkendu. Len chvíľu sa motáme medzi stromami, prichádzame na lesnú cestu a nasleduje priesek vľavo.

Výstup: Z parkoviska po ceste ďalej, vodný zdroj značka obchádza zľava. Po chvíli sa križuje lesná cesta, z nej odporúčam napojiť sa vľavo do žľabu. Pár strmých výšvihov a ešte pred sedlom doprava na vrchol.

Zjazd: Ako výstup, stále v žľabe a keď začne hroziť les, prídete na spomínanú cestu v 1200m. Vľavo je priesek, ním dolu.

Za fotky označené hviezdičkou ďakujem Jurovi a jeho povoleniu, ozdobiť si nimi svoju stránku. :-)

Zúčastnili sa: Markus Graser a jeho otcom organizovaná skupina

Predpoveď počasia bola nanič, sezóna snehovo nanič, kondícia po chorobe žiadna. Ale víkend bol dohodnutý, ubytovanie rezervované a priepustka od rodiny vybavená. Takže hurá do Gesäuse. Predpoveď neklamala, bolo fakt hnusne, ale snehu dostatok - prašan nevídanej kvality. Aj malý Gscheideggkogel s lesom až po vrchol sa vyplatil, dali sme si aj medzizjazd v dobrom snehu asi 200m do Radmertalu.

Ďalší deň stúpame v rovnako "vábnom" počasí na Leobner. Pod sedlom to skupina pred nami otáča, vraj hore nič nevidno, hmla, vietor, nedá sa. Ale čoby. Hore je hmla, vietor, dá sa, vidno hádam aj dvadsať metrov. Na vrchole fúka trošku viac, zhadzujeme pásy a uháňame dolu do sauny. Tá bola super!

Zjazd je pomerne strmý, hlavne vzhľadom na lavínovú trojku, držím sa teda vzadu. Ale je veľmi pekný, vidno, že vedúci sa vyzná. Dole sa dokonca vynárame z hmly a fičíme cez lúky. Stop! Vedúci, kamošov otec, sa síce vyzná, ale v našom údolí diaľnica nebola! Takže výstup 800m tam, odkiaľ sme práve prišli a zjazd na istotu po trase výstupu. (Pôvodne bol v pláne severozápad, diaľnica cez Schoberpass je na juhu.)

Výstup:Gscheideggkogel - z Johnsbachu na koniec cesty, eventuálne reťaze. Potom po značke rednúcim lesom na vrchol. Zjazd je možný aj pomerne zarastenými žľabmi, na tie je lepšie mať viacej snehu, než bolo doručené nám.

Leobner - opäť z parkoviska na konci cesty cez Grössingeralm a sedlo Leobner Törl okolo opticky zaujímavého hrebeňa Leobner Mauer do veľkého kotla. Ľubovoľne na vrchol. Odtiaľ tri možnosti - na SV ako výstup, na SZ cez Ploden k parkovisku, alebo omylom, ako my, na JZ cez Haberlkar.

Sezóna s najmenším množstvom snehu, aké som doteraz zažil. Ale to koncom januára ešte netuším a domorodci hlásia v okolí Gesäuse dostatok snehu. Dostatok znamená, že túry vôbec sú možné. Zo sedla Präbichl po parkovacích zmätkoch sledujeme stopu na Lamingegg, križujeme zjazdovku. Kúsok cez les, ktorého zjazd si neviem predstaviť, potom sa krútime popod pekné steny Leobner Mauer a sme na vrcholovej plošinke. Kto chce, pokračuje na Hochturm, nám sa nechce. :-) Ideálne počasie, mraky sa tlačia cez Präbichl, za ním dnes slnko asi nevidia.

Z Laminegu (ja ho volám takto a basta) je krásna panoráma na západný Hochschwab. Hneď oproti nám je pôsobivá stena Griesmauer s TAC Spitze - neuveriteľné, že na tú sa dá dostať na lyžiach. Zjazd je potom prekvapením: les sa zázračne obchádza zdola žľabom. Takmer sme zázračne skončili v potoku. A snehu je naozaj dosť na to, aby lyže zostali nepoškodené.

Panoráma od TAC Spitze, Griesmauerkogel po centrálne plató Hochschwabu - Ebenstein, Hochschwab, Zagelkogel"

Výstup: Tesne pred sedlom Präbichl doprava ku zjazdovkám, pri chatách veľa parkovísk. Po značke zvážnicou, krížom cez zjazdovku smerom na Leobner Mauer, Hochturm a Lamingegg. Lúkou nie rovno do sedla, ale vpravo lesom popod svahy Leobner Mauer, potom plochým žliabkom na plató.

Zjazd: Ako výstup, v žliabku až nadol na lesnú cestu. Ak je veľa snehu, možno prejsť potokom až na lúku.

Druhý deň je krásne počasie a tak skupinu prehováram na dlhú a rovnako krásnu túru: Lugauer z juhu. Žiadne zbytočné kilometre, priamo nahor. Mierny odpor v lese tvrdohlavo prekonávame, hlasujeme o pokračovaní nahor. Poznáte to, keď prešvihnete správny moment vzdať to.

V prípade Lugaueru je snehu až-až a po rúbaní sa po pás v strmom lese nás zastavuje skalný prah. Niežeby sa nedal preliezť. Keby sme odhrabali a vysušili naklonený trávnatý traverz, určite by sa dal, ale na balansovanie nad stenou nikto nemal chuť. Zjazd, asi päť oblúkov na skalných platniach a po dreve - nestál za reč. Jednoducho, sprievodca kecá: Lugauer sa v zime z juhu vyjsť nedá, na to je traverz príliš exponovaný a šmykľavý. A výstup lesom po značke je až po skaly možný len po nohách bez lyží, príliš strmý a členitý.

Výstup: Radšej niekde inde. Zjazd takisto.

Posledný deň je pre istotu hnusne, ale aspoň sneží. Keďže sneh začína vysoko a na južných stranách ešte vyššie, ideme na Wildfeld zo severu. Najskôr pohoda po lesnej ceste. Potom niekoľko rúbanísk a je jasné, že zjazd bez peších úsekov nebude ani dnes. Kúsok po ceste, po lúke, chatka a zakrmovanie v závetrí, potom nasleduje trochu hlúpy traverz hore-dolu po svahoch Schwarzensteinu a Stadelsteinu. Ten prvý by bol s Ramsau najlogickejší, ale vrchol je lezecky pomerne náročný - pred piatimi rokmi som tam dokonca poťahoval nejakú skobu. Tiež v hmle.

Možno za to môžu deti a vykojený mozog, že odhodlanie poľavuje a vrcholu sa v silnom vetre vzdávame v prospech zrýchleného zjazdu. Paličkovanie hore-dolu traverzom zahrialo, takisto nosenie lyží po rúbaniskách.

Výstup: Odhrnuté parkovisko v Eisenerzer Ramsau (nezabudnite reťaze, strmá cesta), odtiaľ po lesnej ceste po značke. Cez dve rúbaniská a riedky les, ďalšou lesnou cestou k chatám. Traverz popod Stadelstein lesom a húštinou, na záver pár skaliek. Zjazd ako výstup, horná lesná cesta, žiaľ, nevedie nikam a nie je alternatívou pri nedostatku snehu.

Literatúra

• Gößeck na SummitPost.org
• Kurt Schall: Schitourenatlas Österreich Ost